Výraz: Dávid, choď otvoriť dvere!
Pôvod: školský, ústny, situačný pokyn opakovane vyhlasovaný konkrétnou osobou (Baška), často bez reálneho podnetu
Význam: rutinný, až reflexívny výrok smerovaný konkrétnej osobe (Dávidovi), ktorého úlohou je ísť otvoriť dvere — bez ohľadu na to, či niekto skutočne klope alebo nie; výrok nadobudol charakter triedneho folklóru a jemnej absurdity
Príklad použitia:
Trieda je ticho, nikto za dverami.
Baška sa pozrie smerom k nim a bez zaváhania povie:
„Dávid, choď otvoriť dvere!“
Dávid sa postaví. Ide. Otvára. Nikto. Opäť.
Frazeologický charakter:
Situačný frazém s osobným prvkom; ustálený výrok, ktorý prestal byť závislý od reálnej situácie a funguje skôr ako zvyk alebo interný rituál; zábavne absurdný, mierne autoritatívny, s istým divadelným efektom.