Pôvod: školský, ústny, jazykovo-humorný
Význam: nečakané alebo prekvapujúce pozdravenie alebo vstupná poznámka, ktorá naruší bežný poriadok alebo očakávanie, často použitá na zdôraznenie nečakaného prejavu či humoru v situácii, kde by to málokto čakal
Príklad použitia:
Keď Adrian, zvyknutý na anglické i slovenské reči, náhle povedal s francúzskym pozdravom „Bonjour!“, zaskočil svojich druhov, ktorí sa na seba pozreli s údivom a úsmevom. Slovo zaznelo ako lúč svetla v sivote školských dní a stalo sa symbolom nečakanej zmeny alebo veselého prekvapenia.
Frazeologický charakter: situačne viazané; expresívne, humorné; používané na označenie momentu, kedy niekto prekvapí svojím správaním alebo slovom, ktoré nezapadá do očakávaného rámca